Tanec na žeravých uhlíkoch

Nočný život v Bulharsku, discotéky, kaviarne, bary, kasína, zábavné parky a iné

Moderátor: mandarinka

Tanec na žeravých uhlíkoch

Odoslaťod mandarinka 28 Feb 2008, 15:26

Chodenie po žeravých uhlíkoch je blízke ľuďom po celom svete. V juhovýchodnej Trácii je známe pod názvom nestinárstvo. Ľudia, ktorí to dokážu, sa volajú nestinári, teda tanečníci na ohni.

Ide o fenomén, ktorý obsahuje sériu prvkov z obdobia pred Kristom a kultúry paleobalkánskej populácie. Jej súčasťou boli rôzne kulty a rituály zamerané na oheň, vodu, slnko.

Podľa známej bulharskej historičky Ivanišky Georgievy jadro rituality tancov na ohni sa pravdepodobne zrodilo počas byzantskej éry v regiónoch so silnou ázijskou menšinou a počas prekvitajúceho kultu cisára svätého Konstantina a jeho matky, bohyne svätej Heleny.

Prvé zápisky o tomto zvyku pochádzajú z roku 1866 z pera bulharského spisovateľa a etnografa P. R. Slavejkova. Záznamy z konca 19. storočia hovoria, že tento rituál bol živý v najmenej tridsiatich dedinách v pohorí Strandža.

Nástup ortodoxnej cirkvi nestinárom neprial. Jej predstavitelia ich označovali za pohanov, modlárov a ľudí venujúcich sa čiernej mágii. Odsudzovala ich nielen cirkev, ale aj verejní činitelia.

Nie div, že začiatkom 20. storočia počet nestinárskych dedín rapídne klesol. Mnohí z nich sa presídlili do severného Grécka.

Ešte neprajnejší boli komunisti. Za ich vlády sa nestinárstvo označovalo za niečo nekalé a nezlučiteľné s propagovaným spôsobom života. Svoje zohral aj útek mladých z vidieka do dedín.

Mnohé tradície stratili pokračovateľov. Posledná tanečníčka na ohni z vtedajšej generácie zomrela v roku 1970.


Napriek všetkým zákazom tradícia prežila. V súčasnosti sú už tance viac otvorené a stratili zo svojho tajomna. Podobná tradícia sa dá vysledovať aj v severnom Grécku, kde sa stali rovnako súčasťou verejného života, umenia a atrakcií pre hostí a turistov.


Praví a nepraví nestinári
Tance na ohni sa v poslednom čase stali najmä predstaveniami pre turistov. Obyvatelia z nestinárskych dedín však týchto tanečníkov nepovažujú za tých pravých, a to z viacerých dôvodov. Tancovanie na ohni nie je jednoducho len schopnosť chodiť po žeravých uhlíkoch. Predstavenie je výslednicou skúseností a silnej vôle. Kľúčovým momentom tanca je upadnutie do tranzu – a to musí byť výsledok psycho-fyzického stavu súvisiaceho so silnými emóciami, s náboženskými skúsenosťami a so sugesciou. Tanec za peniaze je pre pravých nestinárov úplne cudzí.


Stav tranzu
Kým v Grécku prevažujú mužskí tanečníci na ohňoch, v Bulharsku sú to ženy. Zvyčajne sú vo veku, keď už nemôžu mať deti alebo prešli takými ťažkosťami, ako je strata manžela, vážna choroba či menopauza. Tance na ohni sú teda o chorobe a dlhotrvajúcom veľkom smútku, ktoré oheň uhasí. Ženy sa počas tanca rozprávajú s duchom za dunivých zvukov bubnov a gájd alebo v Grécku za zvukov huslí a bubnov. Potom upadnú do tranzu. Horúčavu uhlíkov už necítia. Ľudia veria, že chodidlá si nespália preto, lebo nad nimi tancujú svätí, ktorí kropia žeravé uhlíky vodou. Do tranzu môžu upadnúť aj mladé ženy, ale na oheň vstúpiť nesmú. V každej komunite sa tanečnice tešia veľkej úcte.
Obrázok
Obrázok používateľa
mandarinka
Mega Cestovateľ
 
Príspevky: 2135
Založený: 05 Aug 2006, 12:01
Bydlisko: Partizanske

Odoslaťod mandarinka 29 Feb 2008, 19:21

Obrázok
Obrázok
Obrázok používateľa
mandarinka
Mega Cestovateľ
 
Príspevky: 2135
Založený: 05 Aug 2006, 12:01
Bydlisko: Partizanske


Naspäť na Zábava

Kto je prítomný

Užívatelia prezerajúci si toto fórum: Žiadny registrovaný používateľ a 1 hosť.